Často kladené otázky (FAQ) k verejnému obstarávaniu

Klinutím na otázku, zobrazíte odpoveď.

Otázka č. 1:

Je možné grafické práce a tlačiarenské služby obstarávať samostatne alebo ide o jednu zákazku?

Odpoveď č. 1:

V prípade grafických prác a tlačiarenských služieb konštatoval Úrad pre verejné obstarávanie vo svojom rozhodnutí 10745-6000/2019-OD/5 nasledovné: „Úrad má za to, že kontrolovaný mal predmetnú zákazku rozdeliť na časti, a to na služby súvisiace s grafickým spracovaním a na tlačiarenské služby, teda tlač publikácií, brožúr, časopisov, kníh, atď., nakoľko tieto časti je možné od seba navzájom objektívne oddeliť a sú schopné realizovať sa oddelene. Úrad má za to, že uvedené služby sú na trhu dostupné oddelene, t. j. dajú sa potenciálne obstarať od rôznych dodávateľov....Na základe vyššie uvedeného úrad konštatuje, že kontrolovaný postupoval aj v rozpore s princípom nediskriminácie hospodárskych subjektov podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko nerozdelením predmetu zákazky na časti spôsobil neodôvodnené obmedzenie okruhu dodávateľov, ktorí by boli schopní poskytnúť služby, ktoré sú predmetom zákazky, a teda v danom prípade nebolo umožnené dodávateľom, malým a stredným podnikom, ktorí sú schopní bezproblémovo plniť predmet zákazky, zúčastniť sa verejného obstarávania a predložiť ponuku.“

Z uvedené jasne vyplýva, že ak sa tlačiarenské služby a grafické práce obstarávajú  v rámci jedného postupu verejného obstarávania, má byť táto zákazka vnútorne rozdelená na časti. Pozor – uvedené neznamená, že má ísť o dve samostatné zákazky, ale o jednu zákazku delenú na časti, pričom si uchádzač môže zvoliť, či predloží ponuku na celý predmet zákazky alebo len na jej časť. Predpokladáme, že to súvisí so situáciou na trhu, kedy väčšina, alebo prinajmenšom značný počet firiem poskytujúcich tlačiarenské služby zároveň poskytuje aj grafické práce. Zároveň je však možné, že vnútorné členenie zákazky na časti je schopné vygenerovať nižšiu sumu. Ak majú grafické práce charakter diela chráneného autorským zákonom, pozri aj ďalšiu otázku.


Otázka č. 2:

Je možné riešiť dodanie grafických prác zmluvou o dielo podľa autorského zákona? Vzťahuje sa na tieto práce výnimka podľa §1 ods. 12 písm. h) Zákona o verejnom obstarávaní?

Odpoveď č. 2:

Podľa citovaného ustanovenie sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahuje na podlimitnú zákazku a zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je vytvorenie a dodanie výsledkov vlastnej tvorivej duševnej činnosti, ktorej výsledkom je divadelné dielo, hudobné dielo, slovesné dielo, dielo výtvarného umenia, dielo úžitkového umenia alebo folklórne dielo alebo vykonanie a použitie umeleckého výkonu chráneného podľa Autorského zákona. Ak je výsledkom vlastnej tvorivej činnosti grafické dielo,  je možné zahrnúť toto dielo medzi diela výtvarného umenia, a teda výnimka podľa §1 ods. 12 písm. h) sa na takéto dielo vzťahuje.

Zároveň upozorňujeme prijímateľa na dve povinnosti z Príručky pre prijímateľa a partnera:

  1. Pred uzavretím autorskej zmluvy požiadať o súhlas s jej uzavretím správcu programu (netýka sa prijímateľov z výzvy CLT02 a CLT03).
  2. Pred použitím výnimky podľa § 1 ods. 12  zákona o verejnom obstarávaní požiadať o súhlas správcu programu.

Upozorňujeme tiež, že výnimku podľa §1 ods. 12 písm. h) zo zákona o verejnom obstarávaní nemožno použiť na všetky typy diel! Nie je možné ju použiť napr. na architektonické dielo, kartografické dielo či audiovizuálne dielo. Nižšie uvádzame  pracovnú verziu dokumentu, kedy je možné predmetnú výnimku použiť:

Typ diela (podľa autorského zákona)

Výnimka zo zákona o VO sa na toto dielo

Bližší popis typu diela (stručne)

Divadelné dielo

Vzťahuje

Divadelným dielom je najmä inscenované dramatické dielo s hudbou alebo bez hudby, pantomíma a inscenovaná tanečná choreografia alebo iná choreografia; jeho autorom je najmä jeho režisér, ktorý toto dielo vytvoril tvorivou duševnou činnosťou.

Dielo výtvarného umenia

Vzťahuje

Dielom výtvarného umenia je maľba, kresba, koláž, tapiséria, rytina, litografia alebo iná grafika, socha, keramika, šperk alebo iné dielo výtvarného umenia a fotografické dielo.

Fotografické dielo

Vzťahuje

Fotografickým dielom je zachytenie obrazu prostredníctvom fotografického technického zariadenia, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Fotografické dielo je považované za Dielo výtvarného umenia.

Dielo úžitkového umenia

Vzťahuje

Dielom úžitkového umenia je umelecký výtvor s úžitkovými funkciami alebo dielo, ktoré je začlenené do úžitkového predmetu bez ohľadu na to, či bolo vyrobené ručne, priemyselne alebo iným technologickým postupom.

Hudobné dielo

Vzťahuje

 

Literárne dielo

Vzťahuje

Užší pojem ako slovesné dielo

Slovesné dielo

Vzťahuje

 

Folklórne dielo

Vzťahuje

 

Vykonanie a použitie umeleckého výkonu chráneného podľa Autorského zákona

Vzťahuje

Umelecký výkon je predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom.

Audiovizuálne dielo

Vzťahuje

Audiovizuálne dielo je dielo vytvorené filmovými tvorivými postupmi, ako aj výberom a spracovaním diel audiovizuálne použitých bez ohľadu na formu a spôsob ich spracovania, vnímateľné prostredníctvom technického zariadenia ako sled zaznamenaných, zámerne usporiadaných a navzájom súvisiacich obrazov vyvolávajúcich dojem pohybu a sprevádzaných zvukom alebo bez neho.

Kartografické dielo

Nevzťahuje

Podľa § 2 ods. 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení zákona č. 600/2008 Z. z.

Architektonické dielo

Nevzťahuje

Architektonickým dielom je najvšeobecnejšie vyjadrenie tvorivej architektonickej myšlienky autora, najmä grafické a priestorové zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, stavba, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo architektonického dizajnu


Otázka č. 3:

Ako obstarávať LETENKY?

Odpoveď č. 3:

Na obstarávanie leteniek sa okrem iného vzťahuje:

  1. Výnimka podľa § 1, ods. 12, písm. w) Zákona o verejnom obstarávaní, v rámci ktorej sa tento zákon nevzťahuje na podlimitnú zákazku a zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je  letecká preprava osôb poskytovaná priamo leteckým dopravcom v rámci pravidelných leteckých dopravných služieb.
  2. Všeobecné metodické usmernenie Úradu pre verejné obstarávania č. 7/2016.   

Aplikácia výnimky: Táto výnimka bola do zákona o verejnom obstarávaní doplnená preto, aby zmluvy uzatvárané priamo s leteckým dopravcami, t. j. nie prostredníctvom sprostredkovateľských subjektov, boli vyňaté spod pôsobnosti zákona. Leteckým dopravcom je právnická osoba alebo fyzická osoba vykonávajúca za odplatu leteckú prepravu cestujúcich, batožiny, poštových zásielok alebo nákladu a je držiteľom osvedčenia leteckého prevádzkovateľa a licencie na vykonávanie leteckej dopravy, Zákonodarca tým sledoval princíp hospodárnosti.

Pri určitej miere zjednodušenia je možné povedať, že podľa limitov platných k marcu 2021 túto výnimku je možné aplikovať len v podlimite a pri nízkych hodnotách, t. j.:

  • ak ste štátna inštitúcia, ak ročne neprelietate viac ako 139 000 eur,
  • ak ste orgánom samosprávy, ak ročne neprelietate viac ako 214 000 eur,
  • ak ste obstarávateľ, ak ročne neprelietate viac ako 428 000 eur.

Predpokladáme pritom, že nie je možné rozumne požadovať, aby boli služobné cesty plánované na viac ako jednoročné obdobie.

U mimovládnych organizácií ani iných osôb podľa § 8 zákona o verejnom obstarávaní nie je zákonom stanovený jednoznačný limit, kedy je zákazka podlimitná. Mal by sa preto uplatniť rovnaký limit ako pri verejnom obstarávateľovi, t. j. v súčasnosti 139 000 eur. Ak teda daná organizácia ročne neprelieta stanovený limit, nie je povinná postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Postup podľa Všeobecného metodického usmernenia: Toto usmernenie uvádza, že ak u verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa vznikne potreba obstarania leteniek, ktoré z objektívnych dôvodov nemohol predpokladať, a teda ani naplánovať, ide o samostatný predmet zákazky. Tým však nie je vylúčené obstarávanie leteckej prepravy osôb prostredníctvom vyhlásenia verejného obstarávania a uzavretia rámcovej dohody, v ktorej je vhodné stanoviť pravidlo pre priamy nákup leteniek, ak je ekonomicky výhodnejší, t. j. cena letenky na základe priameho nákupu je lacnejšia.

Zverejnením tejto odpovede na svojej webovej stránke týmto správca programu udeľuje súhlas s použitím výnimky podľa §1 ods. 12 písm. w) všetkým prijímateľom aj ich slovenským partnerom, ktorí spĺňajú podmienky na jej použitie. Na zahraničných partnerov sa slovenská právna úprava verejného obstarávania nevzťahuje.

V prípade, ak je nákup leteniek v rámci Vašej organizácie riešený rámcovou dohodou, odporúčame pozrieť si aj otázku k rámcovým dohodám.


Otázka č. 4:

Podlieha kontrole aj už uzavretá Rámcová dohoda?

Odpoveď č. 4:

Predmetom kontroly zo strany správcu programu nie sú verejné obstarávania, ak suma výdavkov deklarovaných v jednotlivých priebežných správach o projekte nepresiahne 20 000 eur, ani 25% hodnoty zákazky.  To nezbavuje prijímateľa povinnosti zabezpečiť hospodárnosť obstarávaných tovarov, služieb a prác.

Príklad:

Prijímateľ má nákup leteniek uzavretú rámcovú dohodu sumu celkovo  2 000 000 eur, pričom počas celej doby realizácie projektu letenky vynaloží 15 000 eur.  V takomto prípade verejné obstarávanie nie je predmetom kontroly správcu programu, pretože nedošlo k presiahnutiu limitu 20 000 eur, ani 25% hodnoty zákazky.


Otázka č. 5:

Ak sa rozhodneme rozdeliť zákazku s nízkou hodnotou s predpokladanou hodnotou nad 20 000 eur bez DPH na časti, postačuje, keď získame tri ponuky celkovo, alebo musíme získať tri ponuky na každú časť zákazky?

Odpoveď č. 5:

Príručka pre prijímateľa a projektového partnera ustanovuje povinnosť získať tri relevantné cenové ponuky, pričom pod pojmom relevantná cenová ponuka sa okrem iného rozumie ponuka na celý predmet zákazky. Verejný obstarávateľ teda musí získať tri cenové ponuky na každú časť zákazky.


Otázka č. 6:

Nie je zverejnenie mien osôb, s ktorými boli vedené prípravné trhové konzultácie  v rozpore s požiadavkou anonymity uchádzačov?

Odpoveď č. 6:

Zverejnenie mien či názvov osôb, ktoré sa zapojili do PTK podľa nášho názoru nie je nevyhnutné a skutočne by mohlo zvýšiť riziko vzniku potenciálneho konfliktu záujmov či kolúzie. Postačujúce je zverejniť obsah prípravných trhových konzultácií. Vychádzame pritom z predpokladu, že zaznamenať priebeh prípravných trhových konzultácií a dialóg s trhom, zverejňovať obdržané otázky, dopyty, aj  odpovede a zabezpečovať aktuálnosť týchto dokumentov by malo byť samozrejmosťou.

Zároveň chceme pripomenúť, že odporúčame, aby poskytnutie prípravnej trhovej konzultácie, v rámci ktorej sa osoba podieľa na príprave súťažných podkladov bolo vykonané na zmluvnom základe.

Úrad pre verejné obstarávanie vydal aj samostatný materiál a podcast k prípravným trhovým konzultáciám, ktoré je možné nájsť na https://www.uvo.gov.sk/uvod/aktualne-temy-2a8.html?id=807.


Otázka č. 7:

Aký je postoj donorov ku konfliktu záujmov?

Odpoveď č. 7:

Donori uplatňujú nulovú toleranciu vo vzťahu k týmto praktikám. Radi by sme využili túto príležitosť a apelovali na Vás ako verejných obstarávateľov, aby sa skutočne snažili predchádzať aj proaktívne odhaľovať konflikty záujmov aj kolúziu. Musíme žiaľ konštatovať, že jedna z prvých zákaziek, ktorú sme kontrolovali vykazovala znaky kolúzie.

Pre tých, ktorí majú záujem o ďalšie informácie k tejto téme dávame do pozornosti aj výber z metodickej činnosti a rozhodovacej praxe ÚVO ku konfliktu záujmov dostupný na: https://www.uvo.gov.sk/extdoc/2772/Konflikt_zaujmov.pdf

Veľmi dobrý podcast k tejto problematike pripravil aj Úrad pre verejné obstarávanie.


Otázka č. 8:

Ako je to so znížením projektového grantu, ak správca programu  udelí finančnú korekciu na základe porušenia pravidiel verejného obstarávania?

Odpoveď č. 8:

Ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania kontrolou alebo auditom podľa zákona o finančnej kontrole a audite, zákona o verejnom obstarávaní  alebo inou kontrolou resp. overovaním, a toto porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, Správca programu pri porušení pravidiel verejného obstarávania určí finančnú korekciu.

Finančná korekcia sa určuje z hodnoty zákazky, resp. z časti zákazky, ktorá sa nárokuje z finančných mechanizmov. Pokiaľ nie je možné jednoznačne zaradiť nedostatok k určitému typu porušenia podľa Rozhodnutia EK o určení finančných opráv, korekcia sa určuje podľa typovo najbližšieho porušenia identifikovanému nedostatku. Príslušné percentuálne sadzby finančných opráv (5 %, 10 %, 25 % a 100 %), ktoré majú byť uplatňované na predmet zákazky sa v prípade, ak sú zistené viaceré porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania nekumulujú, ale uplatní sa najvyššia percentuálna sadzba. 100 % finančná korekcia sa uplatňuje najmä v prípade najzávažnejších zistení porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania, ak toto porušenie zvýhodňuje uchádzača / viacerých uchádzačov alebo sa v rámci procesu verejného obstarávania potvrdil podvod. Pri výpočte finančnej korekcie sa berie do úvahy predchádzajúca aj budúca výška výdavkov deklarovaných v PSP.

Po udelení finančnej korekcie musí byť urobený dodatok k projektovej zmluve a zmenený rozpočet projektu podľa udelenej korekcie. Rozpočtová položka, z ktorej sa mala zákazka financovať, musí byť znížená o percento udelenej korekcie (maximálne však do sumy korekcie udelenej na danej zákazke).

Z každej faktúry je možné v PSP uznať len výdavky do sumy faktúry zníženej o percento udelenej finančnej korekcie. Odporúčame prijímateľom si v PSP nárokovať len výšku oprávnených výdavkov z dôvodu zjednodušenia výkonu AFK PSP. V prípade, že výdavky z predmetnej zákazky alebo ich časť už boli v rámci PSP uznané za oprávnené, Správca programu zašle prijímateľovi žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov. Výška finančných prostriedkov, ktoré má prijímateľ vrátiť sa určí z týchto deklarovaných oprávnených výdavkov, pričom sa použije sadzba udelenej korekcie.

Celková suma oprávnených výdavkov deklarovaných v rámci všetkých PSP za predmetnú zákazku nesmie presiahnuť ani celkovú sumu faktúr znížených o príslušnú korekciu, ani sumu zníženej rozpočtovej položky.


Otázka č. 9:

Ako máme postupovať v prípade, keď zákazka, ktorú plánujeme v rámci projektu obstarať je vyňatá z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní podľa § 1 ods. 13 zákona o verejnom obstarávaní?

Odpoveď č. 9:

V prípade zákazky, ktorá je vyňatá z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní podľa § 1 ods. 13 zákona (tzv. vyňaté zákazky v podlimite a vyňaté zákazky s nízkou hodnotou) ste podľa bodu 4.16 Príručky pre prijímateľa a projektového partnera povinný požiadať správcu programu o súhlas so zadaním zákazky, okrem zákazky, ktorej predmetom alebo jej väčšej časti majú byť služby uvedené v prílohe č. 1 k zákonu o verejnom obstarávaní. Uzavretú zmluvu s dodávateľom zašle prijímateľ elektronicky správcovi programu najneskôr v rámci priebežnej správy o projekte, v ktorej sa prvýkrát zúčtovávajú súvisiace výdavky. Použitie ktorejkoľvek z výnimiek zo zákona o verejnom obstarávaní nezbavuje prijímateľa povinnosti preukázať hospodárnosť obstarávaných statkov

Prijímateľ nesmie zadať zákazku v režime výnimky s cieľom vyhnúť sa použitiu pravidiel a postupov zadávania zákaziek podľa ZVO. V prípade, že SP identifikuje neoprávnené použitie postupov zadávania zákaziek, pričom prijímateľ sa vyhol použitiu postupov zadávania nadlimitných alebo podlimitných zákaziek, budú výdavky vyplývajúce z takéhoto obstarávania považované za neoprávnené v plnom rozsahu. V tomto prípade zároveň SP odporučí prijímateľovi postupovať pri zadaní predmetnej zákazky v zmysle postupov a pravidiel ZVO.

Zmluva (prípadne objednávka), ktorá je uzatvorená musí byť vo finančnom limite, ktorý je spojený s možnosťou uplatnenia predmetnej výnimky (finančné limity sú uvádzané v EUR bez DPH). Prijímateľ pri zadávaní podlimitnej zákazky, zákazky s nízkou hodnotou alebo zákazky podľa § 1 ods. 13 ZVO v režime výnimky nesmie zákazku umelo rozdeliť s cieľom vyhnúť sa pravidlám a postupom VO. 3.    

Zadanie zákazky podľa § 1 ods. 2 písm. c) ZVO na nadobúdanie existujúcich stavieb alebo nájom existujúcich stavieb a iných nehnuteľností alebo nadobúdanie práv k nim predstavuje druh výnimky z ustanovenia ZVO, môže prijímateľ preukázať hospodárnosť prieskumom trhu alebo na základe znaleckého posudku/odborného posudku – nemal by byť starší ako 6 mesiacov.

S ohľadom na zadávanie zákaziek na prenájom nehnuteľností je potrebné upozorniť na skutočnosť, že predmetná výnimka zo ZVO sa nevzťahuje na prenájom priestorov spojený so zabezpečením služieb spojených s realizáciou seminárov, konferencií, školení a pod. V tomto prípade postupuje prijímateľ podľa ZVO a teda, napr. zabezpečenie konferencie vrátane prenájmu priestorov, ich ozvučenie a poskytnutie občerstvenia, sa považuje za poskytnutie služby, ktorej obstaranie spadá pod ZVO (ide o služby podľa prílohy č. 1 k ZVO „organizovanie seminárov“ alebo „služby na organizovanie podujatí“) a tento prípad nespadá pod prenájom nehnuteľností. Obdobne zákazky spojené s dodaním hnuteľného tovaru (napr. kancelárske vybavenie prenajatých priestorov) nespadajú pod režim výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. c) ZVO. Služby bezprostredne spojené s nájmom (napr. prevádzkové náklady), ktoré nie je z objektívnych dôvodov možné obstarať ako samostatnú zákazku, je možné zahrnúť do zákazky na nadobúdanie existujúcich stavieb alebo nájom existujúcich stavieb a iných nehnuteľností. Potrebu prípadného predĺženia trvania nájmu môže prijímateľ zabezpečiť zmenou zmluvy, ak ide o predĺženie trvania nájmu, ktoré je nevyhnutné a tieto služby poskytuje pôvodný prenajímateľ, pričom v tomto prípade je potrebné overiť aj na úrovni prijímateľa hospodárnosť výdavkov spojených s predĺženým nájomným vzťahom, ak zároveň dochádza k zvýšeniu ceny za nájom.

V prípade zadávania zákazky podľa § 1 ods. 2 písm. j) ZVO na nákup vysielacieho času alebo zaradenie, poskytnutie alebo odvysielanie programu alebo iného komunikátu, ktorá sa zadáva vysielateľovi programovej služby, poskytovateľovi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo poskytovateľovi obdobnej služby určenej na poskytovanie zvukových záznamov sa nevyžaduje záväzné vykonanie prieskumu trhu, ale je potrebné preukázať hospodárnosť výdavkov vynaložených v prospech poskytovateľa služieb. V prípade vykonania prieskumu trhu na overenie hospodárnosti výdavkov pre zadávaný predmet zákazky je vhodné vziať do úvahy okrem ponúkanej ceny, príp. zľavy z cenníkovej ceny vysielateľa/poskytovateľa aj sledovanosť/počúvanosť oslovených subjektov na základe auditovaného prieskumu návštevnosti oslovených médií v relevantnom období. Predmetná výnimka je špecifická tým, že vykonaním  jedného prieskumu trhu na overenie hospodárnosti, prijímateľ môže rozhodnúť o zadaní zákazky viacerým vysielateľom/poskytovateľom, a to s prihliadnutím na predmet a nastavené parametre kampane (vysielaný objem, nasadenie, formát, cieľová skupina, sezóna vysielania, a pod.). Pri každom nákupe vysielacieho času pritom musí prijímateľ zohľadniť efektivitu zásahu na cieľovú skupinu (divákov/poslucháčov) s prihliadnutím na cenu. Medzi ďalšie nástroje na overenie hospodárnosti výdavkov patrí porovnanie s predchádzajúcim alebo aktuálnym plnením na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky, prieskum trhu prostredníctvom informácií z webu (napr. zverejnené cenníky) alebo iné nástroje k overovaniu hospodárnosti výdavkov, pričom je nevyhnutné zohľadniť parametre predmetu zákazky na trhu v konkrétnom čase.


Otázka č. 10:

Aké podmienky musíme splniť na zadanie in-house zákazky?

Odpoveď č. 10:

Ustanovenie § 1 ods. 4 ZVO upravuje nasledujúce požiadavky, ktoré je nevyhnutné kumulatívne splniť na zadanie civilnej in-house zákazky alebo koncesie, ktorá je zadávaná verejným obstarávateľom právnickej osobe:

  1. verejný obstarávateľ vykonáva nad právnickou osobou kontrolu obdobnú kontrole, akú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami,
  2. viac ako 80% činností kontrolovanej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom a
  3. v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu, okrem nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti vyžadovaných na základe ustanovení právnych predpisov v súlade so Zmluvou o Európskej únii a Zmluvou o fungovaní Európskej únie, ktorými sa nevykonáva rozhodujúci vplyv na kontrolovanú právnickú osobu

Podmienky podľa § 1 ods. 4 písm. a) až c) ZVO musia byť  kumulatívne splnené počas celého trvania realizácie predmetnej zákazky.

Všeobecné pravidlo zadávania in-house zákaziek, ktoré v jeho základnom rámci chápeme ako postup, keď verejný obstarávateľ zadáva zákazku svojej kontrolovanej právnickej osobe, však platí aj v opačnom prevedení, nakoľko v zmysle ustanovenia § 1 ods. 7 ZVO kontrolovaná právnická osoba, ktorá je verejným obstarávateľom, môže režimom vnútorného obstarávania (in-house) zadať zákazku svojmu kontrolujúcemu verejnému obstarávateľovi alebo inej právnickej osobe kontrolovanej tým istým verejným obstarávateľom. Obdobne však platí pravidlo, že v právnickej osobe, ktorej sa zadáva zákazka, nesmie byť účasť súkromného kapitálu.

Verejný obstarávateľ môže zadať in-house zákazku právnickej osobe len na vykonávanie tých činností týkajúcich sa dodania tovaru, uskutočnenia stavebných prác alebo poskytnutia služieb, ktoré je právnická osoba oprávnená vykonávať (napr. na základe výpisu z Obchodného registra), resp. ktoré je oprávnený vykonávať dodávateľ právnickej osoby na základe výsledku postupu zadávania zákazky, ktorý bol v súlade so ZVO.

Upozorňujeme, že SP bude overovať dodržanie pravidiel zadávania in-house zákazky nielen v rámci realizácie aktivít projektu, ale aj po jeho ukončení (do doby platnosti a účinnosti Projektovej zmluvy a v súlade s podmienkami stanovenými v Projektovej zmluve), a to aj v prípade, že majetok nadobudnutý z Projektovej zmluvy bude plánovaný odovzdať do prevádzkovania inému subjektu.

Vo vzťahu k posúdeniu podmienky podľa § 1 ods. 4 písm. a) ZVO týkajúcej sa možnosti zadania zákazky in-house sú rozhodujúce nasledovné skutočnosti:

  1. verejný obstarávateľ sa považuje za osobu vykonávajúcu kontrolu nad právnickou osobou obdobnú tej, akú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami podľa § 1 ods. 4 písm. a) ZVO, ak má rozhodujúci vplyv na strategické ciele, ako aj významné rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby. Túto kontrolu môže vykonávať aj iná právnická osoba, ktorú rovnakým spôsobom kontroluje verejný obstarávateľ.
  2. verejný obstarávateľ si musí ponechať dostatočný stupeň kontroly, aby mal možnosť obmedziť slobodu konania príslušného subjektu (napr. skutočnosť, že sa rozhodovacie orgány kontrolovanej právnickej osoby skladajú iba zo zástupcov verejných obstarávateľov/verejného obstarávateľa zúčastňujúcich sa na spolupráci, sa považuje za výrazný znak existencie vnútornej kontroly),
  3. v prípade a.s. alebo s.r.o. verejný obstarávateľ by mal disponovať širšími právomocami než akcionár/akcionári alebo konateľ subjektu (kontrola, ktorá sa obmedzuje iba na manévrovací priestor, ktorý právo obchodných spoločností priznáva väčšine akcionárov, by nemusela byť dostatočná),

v prípade, že subjekt je alebo sa stane trhovo orientovaným a má dostatočný stupeň nezávislosti nie je kontrola nad subjektom dostatočná.

Vo vzťahu k posúdeniu podmienky podľa § 1 ods. 4 písm. b) ZVO týkajúcej sa možnosti zadania zákazky mimo pôsobnosť ZVO sú rozhodujúce nasledovné skutočnosti:

  1. akékoľvek iné činnosti (napr. komerčného charakteru) kontrolovanej právnickej osoby by mali mať iba okrajový význam, pričom minimálne 80% činností kontrolovanej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom,
  2. pre takéto posúdenie sú relevantné  všetky také  činnosti, ktoré kontrolovaná právnická osoba uskutočňuje v rámci zákaziek zadaných verejným obstarávateľom, alebo sú to činnosti pri plnení úloh, ktorými právnickú osobu poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom,
  3. pre posúdenie splnenia podmienky uvedenej v písm. a) sa vezme do úvahy priemerný celkový obrat alebo vhodný alternatívny ukazovateľ založený na činnosti, napríklad náklady vzniknuté príslušnej právnickej osobe alebo verejnému obstarávateľovi, ak ide o služby, tovary a stavebné práce za posledné tri roky predchádzajúce zadaniu civilnej zákazky alebo koncesie. Tieto ukazovatele možno preukázať aj prostredníctvom podnikateľského plánu.

Vo vzťahu k posúdeniu podmienky podľa § 1 ods. 4 písm. c) ZVO týkajúcej sa možnosti zadania zákazky in-house sú rozhodujúce nasledovné skutočnosti:

  1. posudzovanie prípadnej existencie súkromného kapitálu v subjekte sa musí určiť v čase zadania zákazky (t.j. v čase uzatvorenia zmluvy prijímateľa s týmto subjektom),
  2. pokiaľ by po zadaní zákazky subjektu bez uplatnenia postupov ZVO došlo k vstúpeniu súkromného kapitálu do subjektu (netýka sa nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti vyžadovaných na základe ustanovení právnych predpisov v súlade so Zmluvou o Európskej únii a Zmluvou o fungovaní Európskej únie, ktorými sa nevykonáva rozhodujúci vplyv na kontrolovanú právnickú osobu), uvedené by predstavovalo zmenu v základných podmienkach zadania zákazky a verejný obstarávateľ musí následne vyhlásiť nové verejné obstarávanie, na ktoré sa bude vzťahovať pôsobnosť ZVO. Z tohto dôvodu sa odporúča, aby si prijímatelia v takýchto zmluvách určili možnosť mimoriadneho ukončenia plnenia zmluvy (nakoľko im vznikne povinnosť výberu nového dodávateľa).
  3. Na základe podmienky uvedenej v písm. b) je nevyhnuté pri posudzovaní existencie súkromného kapitálu v subjekte v čase zadania zákazky zohľadňovať aj možný budúci vstup súkromného kapitálu do subjektu a zabezpečiť pravidelné monitorovanie dodržania tejto podmienky počas realizácie zákazky.

Pod režim vnútorného obstarávania patrí aj situácia, keď je kontrola nad právnickou osobou, ktorej má byť zadaná zákazka vykonávaná spoločne viacerými verejnými obstarávateľmi. Túto výnimku zakladá ustanovenie § 1 ods. 8 ZVO a je potrebné splniť nasledovné podmienky:

  1. verejný obstarávateľ vykonáva spoločne s inými verejnými obstarávateľmi kontrolu nad touto právnickou osobou, ktorá je obdobná kontrole, akú vykonávajú nad vlastnými organizačnými zložkami,
  2. viac ako 80% činností danej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poverili kontrolujúci verejní obstarávatelia alebo iné právnické osoby kontrolované tými istými verejnými obstarávateľmi a
  3. v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu.

Spoločná kontrola, ktorú verejný obstarávateľ vykonáva spoločné s inými verejnými obstarávateľmi nad kontrolovanou právnickou osobou je definovaná v ustanovení § 1 ods. 9 ZVO a na naplnenie definície „spoločnej kontroly“ je potrebné splniť tieto podmienky:

  1. orgány kontrolovanej právnickej osoby s rozhodovacími právomocami pozostávajú zo zástupcov všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov; jednotliví zástupcovia môžu zastupovať niekoľkých alebo všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov,
  2. zúčastnení verejní obstarávatelia môžu spoločne vykonávať rozhodujúci vplyv na strategické ciele a významné rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby a
  3. kontrolovaná právnická osoba nesleduje žiadne záujmy, ktoré sú v rozpore so záujmami kontrolujúcich verejných obstarávateľov.

Pri podmienke podľa § 1 ods. 9 písm. a) ZVO je potrebné upozorniť, že pokiaľ určitý verejný obstarávateľ nemá svojho priameho nominanta v orgáne kontrolovanej právnickej osoby, musí mať pre účely splnenia podmienky na zadania in-house zákazky aspoň takého zástupcu, ktorý ho zastupuje ako nominant reprezentujúci niekoľkých verejných obstarávateľov.